Ekoturizmus tu bol už v sedemdesiatych rokoch. Avšak s narastajúcim počtom turistov naberá väčší význam ako kedykoľvek predtým. Niekoľko tajných miest, kde sa dotknete života miestnych aj krásnej prírody, nájdete aj v Indonézii.

Najprv si povieme, čo ekoturizmus znamená. Aké sú jeho prínosy a ako funguje? Podľa čoho si vybrať správne miesto, na ktorom ekoturizmus naozaj funguje? A čo môžeme zanechať na takom mieste, ak sme my sami zodpovední cestovatelia?

Ako cestovať v Indonézii tak, aby sme ako cestovatelia všetko bohatstvo neničili, ale naopak – chránili? Odpoveďou môže byť aj ekoturizmus. Preto v druhej časti článku nájdete tipy na ekoturistické miesta a aktivity najväčšieho súostrovia sveta.

Čo je ekoturizmus

Zjednodušene by sme mohli povedať, že ide o turizmus, ktorý kladie dôraz na miestne obyvateľstvo aj životné prostredie. Cestujete zodpovedne a z vašich potuliek benefitujú miestne komunity, ich životné prostredie, kultúra aj ekonomika.

Prečo je ekoturizmus dôležitý

Lacno dnes cestuje už kadekto. Podľa Svetovej organizácie pre turizmus iba za prvé štyri mesiace v tomto roku narástol počet medzinárodných turistov vo svete o 6 %. A práve vo svete, kde cestovateľov každý deň pribúda, je dôležité, aby sme nemali negatívny dopad na miesta, kam sa vydávame. A vôbec – aby sme neprispievali ku globálnym problémom, ktorých už je aj tak dosť.

„Čo sa týka negatívnych dopadov, turizmus značne prispieva k zmenám klímy, svoj podiel má aj na poklese biodiverzity, poškodzovaní ovzdušia, vôd a pôdy. Vzniká totiž infraštruktúra, ktorá by inak nevznikala,“ povedala pre časopis Rozvojovka Martina Pásková z Katedry rekreologie Univerzity v Hradci Králové.

Často tiež vzniká dopyt po službách či atrakciách, ktoré by inak miestni neponúkali – zvieracie atrakcie či výlety do dedín horských kmeňov –, a tak sa ničia či menia miestne kultúry i príroda.

Kedy ekoturizmus funguje najlepšie

Kľúčovým slovíčkom pre ekoturizmus je rešpekt – k inému životnému štýlu, k prírode, ku kultúre.

Rešpekt je dôsledkom záujmu o miesta, kam cestujeme. Rešpektujem inú kultúru vtedy, keď o nej viem, keď kladiem otázky a hľadám na ne odpovede.

Ak rešpektujem inakosť, nemám potrebu ju meniť. A nemám teraz na mysli, že miestne komunity napríklad v Indonézii nemajú mať prístup k internetu.

Ekoturizmus nie je proti rozvoju. Naopak, je za rozvoj, avšak s dôrazom na udržateľnosť.

„Jediná možnosť pre udržateľný turizmus je tá, že návštevník plne akceptuje miestne životné prostredie a využíva iba tú infraštruktúru, ktorá tam je – spí u miestnych, je ich jedlo, zmieri sa s úrovňou dopravy a poľaví z hygienického komfortu,“ povedala Pásková pre časopis Sedmá generace.

Mimochodom, vedeli ste, že rok 2017 vyhlásila Organizácia spojených národov za Rok udržateľného turizmu?

Ekoturizmus je možný na miestach, kam jazdia zvedaví a uvedomelí turisti. Avšak, predpokladom je aj uvedomelá komunita.

K tomu, aby ekoturizmus fungoval, je nevyhnutné, aby komunita, ktorá sa pre turistov otvorí, poznala svoju hodnotu a sama ju chcela zachovať. Preto najlepšie fungujú ekoturistické aktivity, ktoré iniciovali sami miestni, prípadne za pomoci niekoho z vonku, ale z vlastnej potreby.

Dôležité je, aby si miestni sami určili podmienky, za akých budú prijímať turistov, a aby z financií získaných z turistických aktivít benefitovala komunita, nie (len) ďalšia infraštruktúra pre turistov.

Ako si správne vybrať, kam sa vydať za ekoturizmom

Ekoturizmus je v móde, a tak sa môže stať, že pri svojich potulkách natrafíte na miesto, ktoré sa bude hrdo vydávať za ekoturistické, avšak klíma pôjde na plné obrátky, aj keby v celej dedine nemali elektrinu, či miestni nebudú zarábať férové odmeny, alebo vám na večeru pripravia pizzu s mozzarellou, hoci ste v Indonézii.

3 + 1 tip, ako vyzistiť, či ide o pravý ekoturizmus predtým, než sa vydáte na cestu

• Preštudujte si poctivo webstránku daného zariadenia či služby a nebojte sa v komunikácii so zamestnancami spýtať na detaily.
• Čítajte poctivo referencie na internete (napríklad na stránkach ako TripAdvisor či Facebook).
• Naštudujte si dopredu, s akými výzvami „zápasí“ miesto, na ktoré sa chystáte. Napríklad, ak viete, že v Thajsku horské kmene zneužívajú na turistické aktivity, pri štúdiu webovej stránky cestovnej kancelárie, ktorá ponúka treky do dedín horských kmeňov, budete vedieť lepšie vyhodnotiť, či sú jej aktivity košér.
• Vydajte sa na miesto a overte na vlastnej koži, či má turizmus pozitívny dopad na miestnych a ich životné prostredie. Niekedy nemáte inú možnosť, než si úprimnosť reklamy overiť.

Ako byť zodpovedným ekoturistom

Platí, že v krajinách, kam cestujeme, sme hostia.

1. Prejavte záujem – o dianie v krajine, v komunite, o kultúru, do ktorej ste prišli.
2. Nájdite spôsob, ako s miestnymi komunikovať – súčasťou ekoturistiky je vzájomná kultúrna výmena. A súčasťou nej je zase výmena jazyková. Naučte sa pár slovíčok, aby ste sa priblížili komunitám miestnych obyvateľov.
3. Vyvarujte sa kultúrnym faux pas – naštudujte si dopredu čosi o miestnej kultúre, aby ste domácich neurazili napríklad nevhodným oblečením či jedením v nevhodný čas alebo v nesprávnej spoločnosti.
4. Neprodukujte zbytočný odpad a nemíňajte zbytočne zdroje – nenoste do dedín sušienky zabalené v troch plastových obaloch či tu nenechávajte obaly z kozmetiky. Na mnohých miestach sveta majú ešte stále problémy s nedostatkom vody či s energiou – myslite na to.
5. Podeľte sa o svoje skúsenosti či zážitky – na mnohých miestach vznikajú ekoturistické možnosti preto, že miestni sa chcú dozvedieť čosi o vás, chcú sa niečomu priučiť. Dajte im tipy, ako podnikať, alebo im porozprávajte o živote vo vašej krajine.
6. Pýtajte sa, či môžete – fotiť, pripojiť sa k nejakej udalosti, pomôcť v kuchyni a pod. Toto platí najmä v prípade, ak vás niekto pozve k sebe domov – do homestay. Myslite na to, že ste hosťom.
7. Nechváľte sa tým, čo miestni nemôžu mať. To, že prichádzame do odľahlých miest prirodzene znamená, že ľuďom tam ukazujeme spôsob života, ktorý si často nemôžu dovoliť (cestovanie, drahé fotoaparáty…). Stojí za to premýšľať o tom, ako ho prezentujeme.

Zatím jste se s Homestay nesetkali? Seznamte se v článku na blogu Homestay: žijte na cestách jako doma.

Ekoturizmus a jeho princípy v Indonézii

Na Bali ustupujú ryžové plantáže turistickým vilám, Indonézia pritom nevypestuje dostatok ryže pre svojich obyvateľov. Mnohé indonézske pláže vás „ohúria“ skôr množstvom odpadkov ako krištáľovo čistou vodou a na niektorých miestach krajiny vás cestovné agentúry zavezú do „autentických dedín“, aby ste si miestnych fotili, akoby boli zvieratká v ZOO.

To je len niekoľko príkladov toho, ako turizmus mení Indonéziu.

V krajine preto vznikajú desiatky, ba stovky ekoturistických iniciatív. Ponúkam vám tipy na niekoľko z nich, ktoré sľubujú skvelý zážitok pre vás a pozitívny dopad vašej prítomnosti na miestnu komunitu.

Možno nie sú na žiadnom oficiálnom zozname ekoturistických miest či nepatria do žiadnej platformy ekoturistických organizácií alebo jednotlivcov, sú to však miesta, ktoré prirodzene dodržiavajú princípy ekoturizmu.

Navyše, všetky vznikli z iniciatívy Indonézanov.

1. Ricky’s Beach House, západná Sumatra

Áno, súhlasím, názov miesta znie ako meno rezortu či miesto, kde sa stretávajú milovníci Boba Marleyho.

Ricky je mladý Indonézan z dediny Nagari Sungai Pinang, v ktorej pred piatimi rokmi nebola elektrina, ani cesta sem neviedla. Miestni sa do mesta plavili na lodiach s rybármi, ktorí tam chodili predávať svoje úlovky. Keď sa situácia zmenila, Ricky sa rozhodol na miestnej pláži postaviť tri jednoduché, drevené bungalovy a pri nich reštauráciu – pre turistov.

Manažérom miesta je Sava, ktorý má fyzické postihnutie a ktorý predtým, než sa chopil tejto pozície, nehovoril po anglicky. Nielen jemu, ale aj ďalším mladým chlapcom z dediny dal Ricky príležitosť naučiť sa nielen angličtinu, ale veľa ďalších zručností pre prácu v turistickom priemysle.

Potraviny, z ktorých vám tu budú variť, nakupujú priamo od dedinčanov, nič sa nedováža z mesta, čím prispievajú k miestnej ekonomike.

Ricky, spolu so svojím tímom, pravidelne čistí pláž a pozýva k tejto aktivite deti z miestnej školy. Zachraňuje korytnačie vajíčka, ktoré inak v Indonézii miestni kradnú a predávajú. Vďaka tomu hrozí niektorým druhom korytnačiek vyhynutie.

Navyše, Ricky nedávno postavil nové bungalovy na pláži vedľa dediny, aby turisti miestnych nepohoršovali kúpaním v bikinách. Indonézia je moslimská krajina a podobné turistické aktivity môžu vyvolať nesúhlas komunity, ak sa turisti nesprávajú úctivo – napríklad sa neobliekajú tak, ako sa to vyžaduje v rámci danej kultúry.

Príjem z Rickyho turistickej aktivity zostáva v dedine.

„Podporujem chalanov v štúdiu na univerzite,“ vraví Ricky, ktorý zo zisku finančne pomáha jeho zamestnancom, aby sa vzdelávali.

Okrem toho podporuje zachovanie životného prostredia či jeho zveľaďovanie, čo je podľa Medzinárodnej spoločnosti pre ekoturizmus jeden z princípov ekoturizmu.

Ak sa sem rozhodnete vydať, mrknite na web.

2. Rimba Ecolodge, západná Sumatra

Takmer „cez kopec“ od Rickyho pláže sa nachádza ekologický rezort Rimba. Na opustenú pláž sa dostanete iba loďkou, či trekom cez divokú džungľu.

Niekoľko bungalovov z miestnych materiálov postavil na opustenej pláži manželský pár: Indonézan Reno a Francúzka Nad. Ďalším z princípov ekoturizmu je stavať a dizajnovať turistické zariadenia, ktoré nemajú negatívny dopad na prostredie.

Elektrickú energiu získavajú v Rimbe vďaka solárnym panelom (neočakávajte fungujúce wi-fi). Recyklovaný odpad ďalej posúvajú do blízkych dedín, v ktorých ho výkupcovia triedia a spracúvajú.

Rimba tiež zamestnáva a nakupuje od miestnych. Okrem toho predáva výrobky miestnych žien – napríklad šperky či tašky, čím podporuje ekonomiku jednotlivých rodín, ale aj vás čosi naučí o kultúre.

Časť zisku používa Rimba na záchranu zvierat v oblasti či starostlivosť o ne. Kampaňujú tiež za záchranu koralových útesov a práve na ich pláži môžete šnorchlovať ponad živé – farebné koraly (ktoré v mnohých iných častiach Indonézie vymierajú v dôsledku nevhodných metód lovu rýb, znečistenia vôd či klimatických zmien).

3. Chatka v džungli, Národný park Gunung Leuser, severná Sumatra

Národný park Gunung Leuser je jedným z dvoch miest na svete, kde môžete vo voľnej prírode pozorovať orangutany (druhé je na Borneu).

Ubytovať sa tu môžete vo vyslovene turistickej dedinke Bukit Lawang alebo priamo v džungli v chatke, ktorú tu postavil manželský pár Yoan a Irwan.

Chatka je pri rieke, cez ktorú budete musieť prebrodiť, alebo prejsť bambusovým mostom. Môžete sa v nej kedykoľvek vykúpať s miestnymi deťmi či ich niečo naučiť v Lesnej škole na druhej strane brehu.

Chatku postavili, aby prilepšili svojej rodine, ale najmä – aby mohli v dedine, kde žijú, založiť školu, keďže najbližšia je asi 20 km odtiaľ. Majú tiež ďalšie aktivity na podporu komunity: môžete s nimi napríklad farmárčiť či variť miestne jedlá.

Irwan pôsobí ako sprievodca v džungli celý svoj život. Yoan je zase organizátorka a komunikátorka. Vybaví vám presuny po celom ostrove Sumatra či najrôznejšie výlety po okolí Bukit Lawangu, napríklad do slonieho záchranného centra.

Manželský pár tak spolupracuje s ďalšími miestnymi ľuďmi pri zabezpečovaní dopravy či ubytovania.

4. Neturistické miesta ostrova Lombok

Eka je Indonézan pôvodom z Jávy, avšak žije celé roky na Lomboku a rozhodol sa ho ukázať aj vám.

Môžete sa ubytovať v jeho dedine Tanjung na severe ostrova, kde len ťažko stretnete iných turistov, zato sa dozviete veľa o živote miestnych, islame či o výrobe tradičného sójového syra tempeh. V Indonézii ho nazývajú „mäso chudobných“ a podávajú ho takmer ku každému jedlu. Eka vás zavedie do miestnej továrne a vysvetlí vám, prečo sa sója na výrobu dováža z USA.

Cieľom ekoturizmu je tiež poskytnúť nezabudnuteľné zážitky, vďaka ktorým turisti lepšie porozumejú politickým, environmentálnym a sociálnym problémom krajiny.

Ak sa vám nechce na sever ostrova, vydajte sa s Ekom a jeho priateľmi – univerzitnými študentmi, ktorí si chcú zlepšiť angličtinu – do uličiek hlavného mesta ostrova Lomboku, Mataramu.

5. Sieť domácich ubytovaní – homestayov – na ostrove Flores

Niekoľko tradičných dedín na ostrove Flores ponúka ubytovanie v domácnostiach. Založiť sieť homestayov bol nápad Holanďanky Niny Von Toulon, ktorá sa na ostrov presťahovala a založila tu platformu Eco Flores, kde sa stretávajú všetky miestne neziskovky.

Spôsob, akým sieť homestayov funguje, si určili dediny samy na spoločných stretnutiach.

Dedina sa môže do siete zapojiť vtedy, keď je tu aspoň jeden dom, ktorý spĺňa základné predpoklady na ubytovanie turistu:

• má k dispozícii jednu izbu, kde je posteľ, čistú plachtu a prikrývku a sieť proti komárom,
• v tom istom dome je k dispozícii kúpeľňa. V drvivej väčšine prípadov pôjde o kúpeľňu s vedierkom, ktorým sa budete oblievať, a tureckým záchodom. Vedzte však, že mnohé domy v odľahlých častiach ostrova nemajú ani to.

Iniciatívu možno považovať za ekoturistickú, keďže komunita nestavia v dedinách prehnané turistické zariadenia, aby vás uspokojila.

Okrem toho vás vyzvú, aby ste si napríklad do dediny doniesli so sebou vlastnú fľašu a dopĺňali si ju prevarenou vodou, a neprodukovali tak odpad v komunitách, kde ho nevedia spracovať.

Ďalej, komunita sama rozhoduje, čo vám ponúkne, aby ste sa zoznámili s ich kultúrou. Niekde vás zoberú trekovať k jazerám Kelimutu, inde sa môžete naučiť tkať či variť, alebo sa dokonca budete môcť zúčastniť miestnych sviatkov.

Obyvatelia dediny rozhodujú aj o tom, ako využijú financie, ktoré tam necháte.

Tu je v prípade Floresu malý háčik, keďže v niektorých dedinách plánovali využiť príjem na výstavbu nových turistických atrakcií, čo nemusí byť vždy v súlade s rozvojom komunity. Ak máte chuť, môžete sa pustiť do vysvetľovania, prečo je lepšie mať v blízkosti domu studňu než inú izbu pre turistov.

Sieť homestayov má dokonca na svojej stránke etický kódex, ktorý vám napovie, ako sa správať, keď trávite čas v dedine. Aj tento kódex vytvorili Floresania (obyvatelia ostrova Flores), preto je dobré ho rešpektovať.

Více tipů k Indonésii a Bali najdete v průvodci na blogu.

Ekoturizmus vám otvorí dvere do poznávania miest do hĺbky, prinesie vám zážitky, ktoré by ste nezískali v rezortoch. Vyžaduje však, aby ste si vycvičili citlivosť na dianie vo svete aj na neposudzovanie kultúr, v ktorých sa ocitáte. Vytrénujú vás k tomu aj samotné návštevy ekoturistických miest. Tak do toho!

Magdaléna Vaculčiaková
Novinárka na voľnej nohe, ktorá žije posledné tri roky ako digitálna nomádka. Aktuálne pripravuje sprievodcu a cestopis Indonéziou pomaly. Dočítate sa v ňom tipy na autentické miesta a ako po nich cestovať na vlastnú päsť. Obsahuje tiež reportáže zo zákulisia krajiny, aby ste mali naozajstnú predstavu o tom, čo sa v krajine deje tam, kde turisti nie sú. Sprievodca vyjde v novembri, ale prejaviť záujem oň môžete už teraz.

S priateľom a fotografom Noelom Rojom tiež pracuje na novinárskom projekte Women Who Stay, teda Ženy, ktoré zostali. Je to projekt o ženách, ktoré zostali samy, zatiaľ čo ich muži, otcovia, bratia emigrovali. Prvé príbehy zozbierali v Mexiku, ale chcú sa dostať do krajín na štyroch kontinentoch. Budú radi, ak ich budete sledovať na FB.

Kam dál? Přečtěte si